Na tému „Bratislava – a vidiek“ (Ing. arch. Igor Thurzo)

Na tému „Bratislava – a vidiek“

Ing. arch. Igor Thurzo

Bratislava je reálnou metropolou Slovenska už vyše 90 rokov. Stala sa ňou nečakane úradným rozhodnutím. V tomto meste je dnes sústredené všetko, čo hýbe politikou, hospodárstvom, kultúrou celej krajiny. Lepšie povedať – scentralizované. Kedysi v Československu sa hovorilo o „pražskom centralizme“. Zdá sa, že už dávnejšie možno hovoriť aj o bratislavskom centralizme. Geológ a autor esejí o krajine Václav Cílek upozornil na rozdielny vzťah Čechov a Slovákom k metropolám: „Slováci, ktorí historicky vždy žili mimo tých pár väčších či stredných miest, sa nedokážu identifikovať s Bratislavou, tým najmenej slovenským mestom, ale vždy skôr s riekami, ako je Váh, vrchmi, ako je Kriváň (...). Vysoké Tatry majú pre Slovákov rovnako veľký symbolický význam ako Hradčany s Karlovým mostom pre Čechov.“

Mimochodom, tesne pred rozdelením Československa roku 1993 niektorí ľudia v Čechách i na Morave rozmýšľali o novom hlavnom meste republiky niekde na pomedzí Slovenska a Moravy, v okolí Skalice a Hodonína. Robili sa aj konkrétne návrhy na nové hlavné mesto.

Bratislava ako reálna metropola zažíva aj obrovský stavebný boom. Otázka, či je to z urbanistickej, sociálnej a aj duchovnej stránky bezchybné. Rastú predtým nevídané mrakodrapy, ale aj iné väčšie-menšie komplexy, sľubujúce zisky a okázalo predvádzajúce okrem iného aj bohatstvo a prepych, presne v duchu konzumnej spoločnosti. Nová výstavba likviduje parky a inú zeleň, ale aj priestory, pamätné pre históriu mesta, napr. historický industriál. Negatívnymi príkladmi popri tom sú napr. snaha za každú cenu zbúrať PKO, proti čomu sa vyslovilo mnoho známych osobností, alebo pokusy s výstavbou megakasína, proti čomu petíciu podpísalo už vyše 110.000 občanov. Ale problémom môže byť napr. aj to, že okolo Zimného štadióna, ktorý nadobudol celkom inú, novú, podľa istej občianky „napuchnutú“ podobu, sa vôbec neráta s parkovacími plochami. Mestá prejavujú svoju slabosť, keď očakávajú milosrdenstvo od finančného kapitálu; je to pomer baránka a vlka.

Nový objem výstavby pôsobí podstatné zmeny v obraze mesta, Bratislava očividne stráca svoju identitu a mení sa na anonymný, odcudzený zhluk rôznotvárnych kubatúr s určením na akékoľvek použitie. Môže byť takéto mesto ozajstným domovom pre jeho obyvateľov? Stúpa nielen do výšky, ale rozlieva sa aj do šírky. Šíri sa na Záhorie, pod Malé Karpaty, na Žitný Ostrov, prelieva sa aj za Dunaj, do Rakúska a Maďarska. Časopisy s realitnými ponukami často obsahujú už napr. nehnuteľnosti v Mosonmagyaróvári apod. Bratislava sa nemilosrdne zahrýza do okolitej krajiny, napr. hodnotných častí Malých Karpát. Zástavba sa tlačí na svahy v blízkosti Devína, ktorého siluetu môže narušiť, čo je osobitne závažné pri pohľadoch z rakúskej strany Dunaja; takto sa budeme ako technokrati, bezohľadní ku krajine, prezentovať pred cudzinou.

Mestá, ale najmä veľkomestá sa stali krikľavým problémom našej civilizácie. Srbský urbanista Bogdan Bogdanović napísal: „Obmurovávanie sveta vo veľkom pokračuje. Železné a betónové obruče čoraz pevnejšie sťahujú obrovské mestá.“ – „Dnešné mestá sú nenásytnými krajinožrútmi.“ Le Corbusier: „Mestá (...) nie sú efektívne. Slúžia telu, ale k duchu sa stavajú ako protivník. Neporiadok, ktorý sa v nich znásobuje, je urážlivý.“ – „Kríza ľudstva je vo veľkých mestách veľmi zreteľná a pôsobí na celú Zem.“ Frank Lloyd Wright: „Je mesto skutočným víťazstvom stádového inštinktu nad ľudskosťou a tým aj dočasnou nevyhnutnosťou a prežitkom z detského obdobia ľudstva, z ktorého musí vyrásť? ... Verím, že mesto, ako ho poznáme dnes, musí zomrieť.“ Karel Čapek: „Pýtam sa, či nie je veľkomestský systém historickým prežitkom čias, ktoré nemali a nemohli mať tušenie o tom, čo raz vznikne z barbarského nakopenia ľudí.“

Rozvoj Bratislavy nebol bezproblémový ani v minulosti. Stal sa napr. predmetom kritiky bratislavských ochranárov už pred rokom 1989. Ing. arch. Karel Kuča písal v liste Mestskému výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny z 1. augusta 1989 toto: „Plne sympatizujem s Vaším bojom proti novému územnému plánu Bratislavy, ktorý sa mi javí úplne zvrátený a nakoniec nepochopiteľný. (...) Môj dominujúci dojem je takýto: obrovský objem novej výstavby (zďaleka nielen bytovej), často dokonca architektonicky zaujímavej ale absolútne bez väzieb, súvislostí. Štruktúru mesta nedotvára a nevytvára, ale naopak, celkom rozbíja. Je to nenapraviteľné (alebo len veľmi ťažko) zahodenie šance, ktorá sa tu ponúkala. A pokiaľ by sa toto malo ešte zhoršovať, bude to naozaj hanba národa.“

Bratislava sa už dávnejšie stáva akýmsi záhadným fetišom, idolom, predmetom akéhosi kultu, akejsi modloslužby (otázka, či aj na ostatnom území Slovenska). Náznaky takýchto megalomanských tendencií sa prejavili už pred rokom 1968, keď sa Bratislava začala vyzdvihovať oproti ostatnému Slovensku ako jeho (najväčší?) symbol a stala sa v tomto zmysle témou psychologickej kampane, najmä v kultúrnej tlači. A to práve v čase, keď sa zároveň začali prejavovať obavy jej občanov o osud historických priestorov mesta v súvislosti s pripravovanou výstavbou Nového mosta. Hoci most z Rybného námestia bol najhorším variantom jeho umiestnenia, presadzoval sa s tým, že ak prejde tento variant, ostatné prejdú ľahšie. Išlo o poriadny balík peňazí zo štátneho rozpočtu. Pokladalo sa to za víťazstvo Bratislavy a vtedajší jej primátor sa snažil brzdiť diskusiu o tejto problematickej stavbe argumentom, že sa tým Bratislave (vlastne jej psychologicky vytváranému kultu) škodí. Dodnes v susedstve Nového mosta vidno obrovskú jazvu v krajine, ktorá vznikla v susedstve s jeho výstavbou. To je realita ako jedna z odpovedí na megalomanské snívanie. Dnes sa vedie kampaň, aby sa Bratislava zaplnila pompéznymi jazdeckými sochami a takto sa predvádzala pred svetom (akoby to bol jediný problém jej rozvoja, napr. aj popri obrovských problémoch s dopravou). Možno by niekto nedbal inšpirovať sa hoci aj príkladom megalomanského súsošia Viktora Emanuela v Ríme, ktoré si vyslúžilo prezývku „Písací stroj“. Pritom sociálne kontrasty medzi Bratislavou a ostatným Slovenskom sa v podobe nožníc stále roztvárajú. Jedným z ukazovateľov vzájomného kontrastu je napr. aj to, že ceny bytov v Bratislave sú až 4 X drahšie, ako mimo nej (spravodajstvo TV Markíza 5.5.2010 o 19.hod.).

Bratislava mimo nej nie je populárna, tým menej rituálne sochárske tance, ak berieme do úvahy, z akých peňazí sa majú sochárske pamätníky platiť, keď Slovensko má problémy s nezamestnanosťou, s rómskymi osadami apod. Je otázne, či rituály okolo Bratislavy nerobia z mesta iba okázalý, prázdny, umelý symbol. Poukazuje sa na nadradenosť a povýšenosť Bratislavčanov, ktorej ilustráciou okrem iného môžu byť aj ich ponosy, že do Bratislavy sa „tlačia Východniari“. Čo majú robiť, ak doma nemajú robotu a nachádzajú ju práve vo vysnívanom bratislavskom raji?

Pre porovnanie uveďme zo Slovenska a iných krajín, aký podiel obyvateľstva v nich predstavuje hlavné mesto a či je totožné s najväčším mestom krajiny.

Na Slovensku počet obyvateľstva Bratislavy predstavuje 8% obyvateľstva celej krajiny. Hlavné mesto je zároveň aj najväčším mestom resp. najväčšou aglomeráciou aj v susedných krajinách a ďalších krajinách Európy: Tak je to v Českej republike, Praha predstavuje 11% obyvateľstva, v Rakúsku Viedeň 19%, Viedenská aglomerácia 26%, v Maďarsku Budapešť 17%. Dánsko je približne rovnaké ako Slovensko, najväčšie a zároveň hlavné mesto (mestská aglomerácia) Kodaň predstavuje 20%. Na Islande je to podobne, hlavné a najväčšie mesto je Rejkjavik, jeho aglomerácia má až 60% obyvateľstva krajiny.

V mnohých krajinách hlavné mesto nie je zároveň najväčším mestom krajiny. Vo Švajčiarsku najväčšia aglomerácia Zürich predstavuje 13% obyvateľov, hlavné mesto Bern je na 4. mieste medzi najväčšími mestami a predstavuje 4% obyvateľov. V Spojených štátoch amerických (USA) najväčším mestom je New York (3%), hlavné mesto Washington je na 27. mieste a má podiel 0,2%. Najväčšie mestá USA New York, Los Angeles, Chicago a Houston nie sú ani hlavnými mestami štátov, v ktorých sa nachádzajú (New York, California, Illinois a Texas), takúto funkciu tam majú menšie mestá; zato však tam existujú obrovské megalopole, ktoré dosahujú dĺžku až 600 km. Do jednej z nich, BOS-WASH, patria aj najväčšie mesto New York a hlavné mesto Washington. Príznačné pre krajiny s republikánskou tradíciou je, že tam hlavné mesto nie je zároveň najväčším mestom – s výnimkou Islandu.

Mnoho ďalších krajín vo svete nemá hlavné mesto totožné s najväčším, alebo má funkciu hlavného mesta rozdelenú do dvoch alebo viacerých miest. Sú to napr. krajiny, v ktorých vybudovali v 20. storočí celkom nové hlavné mestá. V Brazílii je najväčším mestom Sao Paulo s podielom 5,4% (aglomerácia 10%) na celkovom počte obyvateľov krajiny, hlavné mesto Brasília je čo do veľkosti na 6. mieste a má podiel 1,1% (aglomerácia 1,7%) na obyvateľstve krajiny. V Austrálii je najväčším mestom Sydney a jeho metropolitná oblasť má podiel 19% na počte obyvateľov, hlavným mestom je Canberra a 8. mieste s podielom 1,7% na počte obyvateľov. V Turecku je najväčším mestom Carihrad (Istanbul), jeho aglomerácia má podiel 14% na počte obyvateľov krajiny, hlavné mesto Ankara je na 2. mieste s podielom 6,3% na počte obyvateľov. V Malajzii je najväčším a hlavným mestom Kuala Lumpur (49% počtu obyvateľov), funkcia hlavného mesta do roku 2012 má prejsť na mesto Putradžaja. V Kazachstane je najväčším mestom Almaty so 7,4% z počtu obyvateľov, hlavným mestom je Astana, 5. najväčšie mesto s 2% z počtu obyvateľov. V Indii je najväčším mestom Bombaj (Mumbai) s 1% (aglomerácia 1,4%) z počtu obyvateľov, hlavné mesto Nové Dillí je veľkosťou na 12. mieste s podielom 0,03%, ale zároveň je súčasťou aglomerácie mesta Dillí, ktoré je na 2. mieste s podielom 0,9% a celá jeho aglomerácia má 1,1% z počtu obyvateľov. V Nemecku je najväčším aj hlavným mestom Berlín, mesto a zároveň aglomerácia má 4,1% podielu v počte obyvateľov; Frankfurt n. M. je na 4. mieste s podielom 0,7%, ale jeho aglomerácia je väčšia ako berlínska, má podiel 4,5%. Ešte väčšia je severná aglomerácia Porýnsko-porúrska s podielom 7,9%, jej súčasťou sú mestá Essen (na 5. mieste), Dortmund (na 6. mieste) a Duisburg (na 11. mieste). V Holandsku je najväčším a zároveň hlavným mestom Amsterdam s podielom 6% na počte obyvateľov, ale sídlom vlády je Haag na 3. mieste s podielom 3,7%. V Južnej Afrike je najväčším mestom Kapské Mesto s podielom 5,8% a o funkciu hlavného mesta sa delia Kapské Mesto (legislatíva), Pretória/Tshwane na 4. mieste s 2,6% (exekutíva) a Bloemfontein/Mangaung, ktorý sa už v prvej pätici najväčších miest nenachádza (súdy). V štáte Belize je najväčším mestom Belize City s podielom 20%, hlavným mestom je Belmopan na 4. mieste s podielom 4%. Na Malte je najväčším mestom Birkirkara s podielom 5,5%, hlavné mesto Valetta je na 5. mieste a má podiel 1,8%, ale jej aglomerácia je omnoho väčšia, predstavuje podiel až 20,5%.

V Nigérii je najväčším mestom Lagos s podielom 5,6%, hlavným mestom je Abudža, to sa však nenachádza ani v prvej pätici miest. V Myanmarsku (Barme) je najväčším mestom Rangún (Yangon) s podielom 9,4%, hlavným mestom je Naypyidan, to sa však tak isto v prvej pätici nenachádza.

K štátom, v ktorých je funkcia hlavného mesta rozdelená, patrí Srí Lanka; najväčším mestom je tu Colombo s 3% obyvateľstva, v ktorom je sústredená exekutíva a 5. najväčším mestom je Srí Džejevardenepura Kotte s 0,6%, kde je centrum legislatívy a súdnictva; leží na predmestí Colomba. Vo Svazijsku je najväčším mestom Mbabane s podielom 5,3%, kde je centrum administratívy a súdnictva, Lozitha a Ludzidzini sú kráľovskými mestami a Lobamba je centrom legislatívy, tieto mestá sa však nenachádzajú ani medzi piatimi najväčšími mestami krajiny. V Sudane je najväčším mestom Omdurman s 3,4% obyvateľstva, kde sídli centrum legislatívy a v 2. najväčšom meste Chartum s 2,6% je sídlo exekutívy. V Malavi je najväčším mestom Blantyre s 3,9% a tam sa schádza súdnictvo, hlavným mestom je 2. najväčšie mesto Lilongve s 3,4% obyvateľstva. V Čiernej Hore je najväčším mestom Podgorica s 21,9% , kde je aj administratívne centrum a hlavným mestom je 5. najväčšie mesto Cetinje s 2,4% obyvateľstva. Podobne v Benine je najväčším mestom Cotonou s 10,6%, kde sídli aj administratíva, hlavným mestom a sídlom legislatívy je 2. najväčšie mesto Porto-Novo s 3% obyvateľstva. V Bolívii je najväčším mestom Santa Cruz s 11,9%, administratívnym centrom je La Paz s 8,4% (aglomerácia 15,8%) a sídlom súdnictva je Sucre, ktoré nepatrí ani do pätice najväčších miest.

K ďalším krajinám, kde hlavné mesto nie je totožné s najväčším mestom, patria: Kanada, najväčší metropolitný celok je tu Toronto s 15,5% obyvateľstva, hlavným mestom je Ottawa, metropolitný celok Ottawa-Hull je na 4. mieste a má 3,5% obyvateľstva krajiny. V Číne je najväčším mestom Šanghaj s 0,8% obyvateľstva, hlavným mestom je Peking (Beijing) s 0,6%. V Kamerune je najväčším mestom Douala so 7,1%, hlavným mestom je 2. najväčšie mesto Yaoundé so 6,5%. V Ekvádore je najväčším mestom Guajaquivil so 14,8%, hlavným mestom je 2. najväčšie mesto Quito s 10,4%. V Sýrii je najväčším mestským celkom aglomerácia Aleppo s 12%, hlavným mestom je 2. najväčší mestský celok Damask s 11,8%. V Maroku je najväčším mestským celkom Casablanca s 10,9%, hlavným mestom je Rabat, mestský celok Rabat-Salé so 4,4% je na 2. mieste. V Pakistane je najväčším mestom Karáčí so 6,1%, hlavné mesto Islamabad sa nachádza pod hranicou 5 najväčších miest. Na Novom Zélande je najväčším mestským celkom Auckland s 25,9%, hlavným mestom je Wellington, ktorého mestský celok predstavuje 8,2% a je na 2. mieste. V Gambii je najväčším mestským celkom Kanifing vrátane mestských celkov Serekunda a Bakau s podielom  27,9%, hlavným mestom je Banjul s 2,2% na 3. mieste, Veľký Banjul má podiel 33,6% (Kanifing a Banjul vytvárajú najväčšiu časť Veľkého Banjulu). V Kuvajte je najväčším mestom As-Salimija so 4,2%, hlavným mestom je Kuvajt, 4. najväčšie mesto s 0,9%; pritom jeho aglomerácia má podiel až 40,1%. V Lichtenštajnsku je najväčším mestom Schaan s 15,8%, hlavným mestim je 2. najväčšie mesto Vaduz so 14,2%. V San Marine je najväčšie mesto Serravalle/Dogano s 28,3%, hlavným mestom je 2. najväčšie mesto San Marino so 14,7%. V Spojených arabských emirátoch je najväčším mestom Dubai s 27,8%, hlavným mestom je 2. najväčšie mesto Abu Dhabi s 13%. Vo Vietname je najväčším mestom Ho-Či-Minovo Mesto so 6,6%, hlavné mesto Hanoi s 3,5% je na 2. mieste za ním.

Nevýhodou Bratislavy je jej poloha na úplnom okraji krajiny. To tiež napomáha  ostrému kontrastu medzi výrazne dominantnou metropolou a odlišným ostatným územím krajiny, aj keď územná expanzia Bratislavy do okolia pomáha v styčnom pásme tieto rozdiely stierať. Výhodou Bratislavy je zasa jej už od dávna veľavýznamná strategická poloha – v strede Európy na medzinárodnej rieke, teraz už na plavebnej uhlopriečke Európy Rýn-Mohan-Dunaj; v priestore Bratislavy sa stretá medzinárodne významný vodný tok s kontinentálne významným pohorím – oblúkom Karpát. Ku krajinárskym prednostiam bratislavského priestoru patria aj celky zachovanej prírody v jej bezprostrednom okolí – lesy Malých Karpát a európsky významné lesy okolo Dunaja. Krajinársko-prírodné hodnoty by mali byť jednými z určujúcich pri územnom plánovaní Bratislavy, developerská megalománia nemôže byť diktátorom územného plánu.

Na kontrast Bratislavy v okrajovej polohe a ostatného územia Slovenska poukazoval za 1. Československej republiky a krátko po 2. svetovej vojne Fedor Ruppeldt, ktorý navrhoval vybudovať hlavné mesto Slovenska v dolnom Turci. Podobný návrh predniesol vtedy aj Július Kustra. Zaujímavú iniciatívu v tých časoch vyvíjala Národohospodárska župa stredoslovenská (NŽS) so sídlom vo Zvolene. Jej generálnym tajomníkom a veľmi agilným funkcionárom bol Ing. Vojtech Večeřa. Roku 1934 župa vydala hospodársku monografiu Stredné Slovensko a roku 1947 Sborník problémov stredného Slovenska. Roku 1930 sa župa angažovala za výstavbu železničnej trate Banská Bystrica-Margecany. Roku 1937 Ing. Večeřa zorganizoval akciu za založenie Slovenskej vysokej školy technickej vo Zvolene. Roku 1957 vypracoval návrh na výstavbu turistickej cesty po hrebeni Kremnických vrchov a Nízkych Tatier. Bol tiež aktívny roku 1946 pri založení Národného akčného výboru pre výstavbu hlavného mesta Slovenska na strednom Slovensku, v ktorom sa združili mestá Žilina, Turč. Sv. Martin, Banská Bystrica a Zvolen. NŽS mala záujem nielen budovať technické diela, ale aj zachovávať a zveľaďovať tradície slovenskej ľudovej kultúry. Za 1.ČSR sa tiež propagovalo poľnohospodárske plánovanie a na potrebu chrániť hodnoty vidieka poukazovali Jan Hofman, Dušan Jurkovič a Alica Masaryková, dcéra prezidenta T. G. Masaryka. Roku 1947 predložil Viliam Žingor návrh na vybudovanie mestského centra v Turč. Sv. Martine, ktoré by bolo vyvažovalo bratislavský centralizmus.

Roku 1992 vypracoval geograf Prof. Oliver Bašovský prognózu, podľa ktorej popri Bratislave mali byť centrom II. rádu Košice. S ohľadom na excentrickú polohu Bratislavy navrhoval, aby Košice plnili časť funkcií hlavného mesta.

Ako prostredie môže domov pre človeka vytvárať a pred odcudzením ho chrániť skôr vidiek, ako mesto, najmä veľkomesto. Politická ezoterika, pripisujúca určitému veľkomestu magické vlastnosti, je droga, pred ktorou sa treba chrániť. Musíme sa usilovať uzdraviť svoje city. V. Cílek poukázal na to, že Slovákom sú blízke skôr hodnoty krajiny, ako veľkomesta. Podľa neho všeobecne „sme psychicky postihnutí nedostatkom krajiny“. Príroda poskytuje obdivuhodné príklady „kolektívneho rozumu“ (napr. v správaní včiel a mravcov), ale aj schopností udržiavať a brániť život. Príroda je veľký zdroj poučenia. Treba vziať na vedomie kontrast medzi veľkomestom a vidiekom, využiť ho a neprispôsobovať vidiek nasilu veľkomestskému spôsobu života. Vidiek a malé mesto sú schopné vytvárať vlastný obraz, treba im pomáhať oslobodzovať sa od veľkomestskej megalománie, naháňačky, stresu, povrchnosti, modloslužby finančnému kapitálu a mediálnemu klebetníctvu. Nemusia si dať nanútiť komplexy menejcennosti, môžu hľadať staro-nové spôsoby v súlade s prírodou a krajinou, bez otročenia konzumnej spoločnosti.

Literatúra (výber):

• Bašovský, O.: Prognóza sídelnej a regionálnej štruktúry Slovenska z hľadiska medzinárodných a vnútorných súvislostí a ekonomickej transformácie. In: Stratégia územného rozvoja a usporiadania Slovenska. URBION, Bratislava, 1992.
• Bogdanović, B.: Sprievodca labyrintom mesta. Ivan Štefánik, Bratislava, 2005.
• Cílek, V.: Krajiny vnitřní a vnější. 2. dopln. vyd. Dokořán, Praha, 2005.
• Čapek, K.: O demokracii, novinách a českých poměrech. Academia, Praha, 2003.
• Huse, N.: Le Corbusier. Votobia, Olomouc, 1995.
• Hykisch, A.: Komu patrí Bratislava. Euroreport plus, marec 2009, s. 62-63.
• Kustra, J.: Môj ideálny legionársky program. Košice, 1938.
• O nové hlavné mesto. Sekretariát NAV, Turč. Sv. Martin, 1947.
• Pfeiffer, B. B.: Frank Lloyd Wright. Taschen/Slovart, (Bratislava), 2005.
• Ruppeldt, F.: Hlavné mesto Slovenska. Turč. Sv. Martin, 1919.
• Ruppeldt, F.: Krajinská správa a koncentrácia. 1928.
  Ruppeldt, F.: Teraz alebo nikdy! Otázka strediska Slovenska. 2.vyd. Svet (Turč. Sv. Martin), rok neuvedený.
• Sborník národohospodárskych problémov stredného Slovenska. Národohospodárska župa stredoslovenská, Zvolen, 1947.
• Stredné Slovensko. Národohospodárska župa stredoslovenská, Zvolen, 1934.
• Šabata, S.: Poľnohospodárske plánovanie v Turci. Okresná pobočka Roľníckej osvety, Turč. Sv. Martin, (1935).
• Šmakalová, I.: Integrálna dedina. Sociální ústav ČSR, Praha, 1936.
• Time Almanac 2008. Powered by Encyclopaedia Britannica, Inc. Chicago, London, New Delhi, Paris, Seoul, Sydney, Taipei, Tokyo, 2008.
• Uličianska, Z.: Bratislaváci a tí ostatní. TV oko č, 48/2009, s. 10-12.
• Večeřa, V.: Regionálne hnutie na Slovensku. Obzor NŽS,2, 1932, č.10-11, s. 94-97.
• Večeřa, V.: Regionálne snahy na Slovensku. Obzor NŽS, 2, 1932, č. 3, s. 27-28.